•• Intolerancia potravinárskych aditív ••
Potravinárske aditívne látky nie sú ničím novým, ale využívajú sa už niekoľko storočí. Konzervácia potravín je prastarou potrebou – pri nakladaní mäsa sa používala soľ a sanitra, pri konzervácii zeleniny zase kyselina octová. Kuchári používali pravidelne prášok do pečiva na nakyprenie cesta, zahusťovadlá do omáčok, ako aj farbivá.
V súčasnosti každá aditívna látka, ktorú hotová potravina obsahuje, musí byť uvedená na etikete obalu. V súčasnosti sa používanie aditívnych látok v potravinách prísne reguluje a ich bezpečnosť sa pravidelne kontroluje. Schválené aditívne látky sú rozdelené podľa svojich funkcií do rôznych kategórií. Všetky majú svoj špecifický názov a číslo s predponou "E“ – pre Európu. Napr. séria označená E 100 zahŕňa farbivá, E 200 konzervačné látky, séria E 300 sú antioxidanty a E 400 emulgátory, zahusťovacie a želírujúce látky. Podobne ako pri iných problémoch potravinárskej výroby, treba mať neustály prehľad s istotou, že všetky informácie sú správne a aktuálne.
Všeobecne platí, že potraviny uvádzané na trh podľa platných predpisov sú bezpečné, t.j. zdravotne nezávadné. Napriek tomu sa môže stať, že niektoré potravinárske aditíva môžu u zvlášť citlivých osôb vyvolávať nepriaznivé reakcie.
Nežiadúce reakcie na aditíva sú väčšinou neimunologickej povahy, a preto sa jedná o intoleranciu (t.j. neznášanlivosť) príslušnej zlúčeniny, nie o skutočnú alergiu. Niekedy sa tieto reakcie označujú ako pseudoalergie. Medzi aditíva dávané do súvislosti s nežiadúcimi reakciami, ktoré sa podobajú alergii, patria najmä:
- siričitany (konzervačné látky): môžu spôsobovať začervenanie, opuch hrdla, svrbenie úst a pokožky a v niektorých prípadoch aj astmu,
- benzoany a parabény (konzervačné látky): vyvolávajú symptómy u osôb s chronickou koprivkou (u 10–20 % týchto osôb sa prejavuje intolerancia na benzoan, prípadne parabénu); zriedka spôsobujú astmu; parabény, ktoré sa často používajú v kozmetických a farmaceutických prípravkoch na kožu, môžu spôsobovať kontaktnú dermatitídu; benzoany a kyselina sorbová môžu spôsobovať lokálne reakcie pri kontakte s pokožkou, najmä u detí, ktoré si potravinou zašpinili tvár,
- tartrazín a iné azofarbivá môžu vyvolávať koprivku; overuje sa, či tieto látky nemajú vplyv na astmu a hyperaktivitu detí (poruchy správania),
- glutamát sodný (MSG, zvýrazňovač chuti): v r. 1968 bol popísaný tzv. „syndróm čínskej reštaurácie“ (napätie v oblasti hrudníka, nauzea, pocit tepla v tvári a hrdle, bolesti hlavy a potenie); neškodnosť MSG sa trvale preveruje, najmä sa sleduje vplyv na astmatikov,
- aspartám (náhradné sladidlo): výskyt koprivky u niektorých osôb nie je vierohodne potvrdený,
- BHA a BHT (antioxidanty): výskyt koprivky u niektorých osôb,
- dusičnan sodný (konzervačná látka): uvádza sa, že dávka 20 mg môže spôsobovať bolesti hlavy, vyrážky a problémy s trávením.